Nevidiaci prišli do SND s Bezočivcom, pridal sa k nim aj Gregor Hološka
Už ste videli Bezočivca? Ak nie, nepremeškajte svoju šancu - nové predstavenie hosťujúceho divadla Zrakáč malo premiéru v Modrom salóne SND cez víkend, na programe je ešte vo štvrtok 27. novembra a potom v utorok 20. januára. Už z názvu, aký nevidiaci a slabozrakí dali svojmu divadelnému zoskupeniu - Zrakáč - a rovnako z titulu ich novinky Bezočivec vidno, že sú priaznivcami nekorektného humoru a zároveň pozitívneho prístupu k životu. Na vlastné oči sa o tom presvedčil aj Gregor Hološka, člen Činohry SND, ktorý s nimi komédiu Bezočivec naskúšal.
Pred premiérou nám Hološka povedal: „Ľudia majú predstavu, že hendikep znamená automaticky prekážky. Ale ono to tak vôbec nemusí byť. Opäť sa mi potvrdilo, že ide skôr o konkrétnych ľudí – a títo sú veľmi fajn, venujú sa herectvu a divadlu ako svojej záľube vo voľnom čase. Investujú doň energiu a robia to s chuťou, čím prekonávajú všetky hendikepy. Takže sa mi s nimi pracovalo jednoznačne dobre a uvoľnene.“
Aby sme spresnili, v predstavení sa alternujú dvaja Petrovia – Zbranek a Kozák v úlohe nevidiaceho Daniela, ktorý sa snaží zbaliť taktiež nevidiacu Annu – tú excelentne stvárňuje Kristína Mičudová, v civile špeciálna pedagogička na ZŠ pre deti so zrakovým postihnutím. S divadlom začala Kristína malou rolou v inej hre Zrakáča, ktorá sa od premiéry v roku 2022 tiež stále hrá v Modrom salóne – Čaj u pána senátora. Nesmierne ju to bavilo, no aj tak ju prekvapilo, keď jej ponúkli veľkú rolu v Bezočivcovi.
Jej postava Anny priviedla strata zraku k pohŕdaniu sebou aj ostatnými ľuďmi so zrakovým hendikepom. Nechce sa začleniť do komunity nevidiacich a už vôbec by nechcela mať rovnako hendikepovaného partnera, pretože nevidiacich vníma ako ľudí s defektom. Sama Kristína priznáva, že sa s charakterom Anny musela popasovať – no hrá ju veľmi presvedčivo.Oproti Anne je postava Daniela podstatne jednoduchší prípad, tvrdia samotní tvorcovia hry – režisér Pavol Viecha a Martin Krč. Daniel si chce skrátka užiť a z nevýhody sa mu podarilo urobiť trik na zvádzanie žien. Ako totiž autori ubezpečujú, vôbec neplatí, že ľudia so zrakovým hendikepom len celé dni sedia a trpia. Ich život môže byť rovnako zábavný, absurdný, naplňujúci alebo trápny ako život kohokoľvek iného.Chcú milovať, pracovať, užívať si a niekedy sa správať ako svine, pretože aj medzi nevidiacimi sa nájdu bezočivci. A tak Daniel neváha hrať ženám na city dojemným príbehom o strate zraku, aby ich dostal do postele. Koncertuje po hoteloch, zvádza ženy a svojimi úlovkami sa rád chváli kamarátom. Čo sa stane, keď nevidiaci kamaráti vyprovokujú Daniela, aby sa pokúsil zviesť inú nevidiacu?
To je východisko zábavnej komédie plnej cynického humoru. Autori sa schválne zamerali na paradoxy: slepá, čo nenávidí slepých, nevidiaci donchuan, nevidiaci vševedko, ktorý má totálne neschopného syna, nevidiaci rasista. Nevidiaci totiž nemusia byť len nevinné obete, aj oni majú právo byť občas bezočiví. Sám Gregor Hološka priznal, že ho sarkastický humor nevidiacich občas prekvapil, no považuje ho za „dôkaz ich nadhľadu, toho, že rozumejú životu a majú veľa čo povedať“.
V inscenácii je rozprávačom, ktorý komentuje dej a hoci je podľa vlastných slov „poňatý pozitívne a je fanúšikom hlavných postáv, má aj uštipačné poznámky a niekedy na dve-tri sekundy aj dezorientuje diváka. Ale všetko je to v rámci ľudskosti a tvárnosti života“. Okrem Daniela a Anny sú v hre kamaráti Edo (Marek Hlina), Hugo (Ján Mišľan/Martin Krč), Eva (Zuzana Hrebičíková), Igor (Vladimír Cintula), Milka a Soňa (obe hrá Veronika Karolína Peštová). Andrej Svetko hrá niekoľko postáv – Zdena, taxikára, fanúšika, Tóna aj čašníka – pretože, ako počas hry ktosi uštipačne oznámi divákom, si potrebuje privyrobiť.
Absurdná komédia by sa podľa Gregora Hološku mohla páčiť všetkým, ktorí sú ľudskí. Pretože ako dodal, slepota neznamená ohraničenosť, je to len nový vesmír, nová téma.
Režisér Pavol Viecha: Taký čierny humor inde nezažijete
Pavol Viecha spolupracuje s divadelným zoskupením nevidiacich a slabozrakých Zrakáč od roku 2018 a odvtedy sa im spoločne podarilo zrealizovať niekoľko spoločných projektov. Dve divadelné inscenácie v SND – Ste medzi nami a Čaj u pána senátora (spolu s Emíliou Vášáryovou a Jánom Gallovičom), rozhlasovú hru a sériu podcastov Zracast, za ktorú získali Novinársku cenu. V Modrom salóne SND cez víkend mala premiéru aj ich novinka Bezočivec, kde s hercami zo Zrakáča hrá aj člen Činohry SND Gregor Hološka.
Ako sa vám spolupracuje s nevidiacimi či slabozrakými hercami? Nie je to väčšia zábava ako s vidiacimi hercami, keďže majú veľký zmysel pre humor?
Aj ľudia z ansámblu Činohry SND majú veľký zmysel pre humor, baví ma s nimi spolupracovať, ale rovnako rád mám nevidicich hercov. Nesmierne ma baví, že so mnou pracujú vo svojom voľnom čase, to považujem za zásadné. Sú to ochotníci a v tom slove sa skrýva ochota. Po robote namiesto toho, aby si doma sadli a otvorili pivo, majú ešte chuť tvoriť divadlo. Ako režisér cítim veľkú zodpovednosť, pretože nechcem mrhať ich voľným časom, ktorý mi venovali – chcem, aby všetko fungovalo. Čiže je to zábava, no paradoxne prináša aj väčšiu zodpovednosť, než keď pracujem s profesionálnymi hercami.
Ako vznikala inscenácia Bezočivec?
Snažili sme sa vytvoriť príbeh, ktorý by mohol zmeniť vnímanie nevidiacich bežnou populáciou ako poetické, lyrické obete, ktoré majú tendenciu ľutovať či ochraňovať. Chceli sme ukázať, že aj medzi nevidiacimi sú bezočivci, svine a ľudia, ktorí ich milujú či neznášajú, vedia byť krutí a cynickí ako všetci ostatní ľudia. Keď sme si určili tému a pomenovali protagonistu, ktorý by to celé zastrešoval, už sme k nemu len hľadali ďalšie postavy, s ktorými sa vynárali ďalšie témy a budoval sa príbeh s klasickou komediálnou výstavbou.
Text ste písali teda vy a herci?
Písal som ja spolu s dramaturgom Martinom Krčom, pričom sme stále komunikovali a radili sa s hercami. Vracali sme sa k tomu, či je výsledok autentický. Nie je to iba náš umelecký konštrukt? Mohol by naozaj takýto človek naozaj existovať alebo je tá situácia už pritiahnutá za vlasy? Základ musí byť realita, inak vám to divák „nezožerie“.
Ako sa skúša s nevidiacimi? Asi s nimi nemôžete mať čítacie skúšky.
Hej, ľudia z fachu očakávajú čítačky – teda začiatok procesu, keď sa sedí pri stole s textom v ruke a číta sa nahlas. To s nevidiacimi odpadá, na skúšky musia prísť tak, že už text poznajú naspamäť. Našťastie, v tomto storočí už existujú aplikácie, ktoré im poslaný text prečítajú umelým hlasom. Na skúškach sa skôr učíme, čo s textom robiť. Čo skrývajú jednotlivé repliky, aký majú podtext a komu je smerovaný. Ide skôr o intenzitu emócie či rácia?
Ako sa skúša s nevidiacimi? Asi s nimi nemôžete mať čítacie skúšky.
Hej, ľudia z fachu očakávajú čítačky – teda začiatok procesu, keď sa sedí pri stole s textom v ruke a číta sa nahlas. To s nevidiacimi odpadá, na skúšky musia prísť tak, že už text poznajú naspamäť. Našťastie, v tomto storočí už existujú aplikácie, ktoré im poslaný text prečítajú umelým hlasom. Na skúškach sa skôr učíme, čo s textom robiť. Čo skrývajú jednotlivé repliky, aký majú podtext a komu je smerovaný. Ide skôr o intenzitu emócie či rácia?
Nalákajte divákov, prečo by si mali Bezočivca prísť pozrieť do Modrého salóna SND.
Verím, že sa dobre zabavia na divadelnej komédii, ktorá ich neodstraší svojou dĺžkou – trvá komfortných 90 minút, je plná jemne nekorektného humoru. Ja osobne mám tento čierny humor, ktorý balansuje na hrane, veľmi rád. Je to o to špecifickejšie, že tieto humorné situácie generujú ľudia so znevýhodnením – čo to ešte povyšuje na inú úroveň. To inde nezažijete.
Ešte by ma zaujímalo, ako sa s nevidiacimi zdravíte, keď odchádzate. Raz som totiž slepého maséra pozdravila slovami dovidenia, na čo mi on s humorom odvetil: To asi nie. Priviedlo ma to do rozpakov, no on sa smial. Ako som ho vlastne mala pozdraviť?
Zo začiatku som sa tiež často zháčil, nebol som si istý, či môžem povedať: Uvidíme sa, dovidenia. Veľmi rýchlo som si uvedomil, že oni sú naopak radi, keď to poviete, lebo sa toho môžu chytiť, generuje to vtipný moment, môžu si do vás v dobrom rypnúť. Rozpaky rýchlo odpadli, takže si bežne hovoríme dovidenia, alebo mi nevidiaci povie: Pozriem sa na to, keď mi to pošleš. Používajú rovnaký jazyk ako vidiaci, aj oni by sa cítili čudne, keby som tie slová zámerne vynechával. Univerzálne slovo je „zdravím“ – to sa dá pri tykaní aj vykaní.
Ale nehodí sa to pri odchode.
Hej, to je „na prd“. Ale pred nevidiacimi netreba mať ostych, buďte autentickí, ocenia to. Nemajú radi, keď sa niekto správa prehnane úzkostlivo a starostlivo. Získate si ich prirodzenosťou.
Chodia nevidiaci do divadla ako diváci?
Dobre, že sa pýtate. Teraz prvýkrát v histórii SND je toto predstavenie tak naskúšané, že od prvého odohrania bude k dispozícii audiokomentár. Nevidiaci návštevník si môže vyžiadať slúchadlá so zariadením, kde sledujete predstavenie a zároveň máte komentár toho, čo sa naživo na javisku deje, podobne ako to poznáte z televízie – tento program obsahuje audiokomentár. To isté robíme teraz aj v divadle, čo inak vôbec nie je bežná prax.
Zavedie sa to aj pri iných predstaveniach než Bezočivec?
Áno, je tá tendencia, ale impulz prišiel z našej strany. Verím, že sa toho činohra chopí a bude to využívať.
Boli sa napríklad účinkujúci z Bezočivca pozrieť na vami režírovanom Zdravom nemocnom?
Jasné, pravidelne ich volám na svoje veci, chcem, aby divadlo spoznávali aj ako diváci. Navyše máme s Činohrou SND veľmi dobré vzťahy, takže ak sú lístky, rád posielam našich nevidiacich hercov, aby si šli niektoré veci pozrieť – a to slovo používam zámerne – aby sme sa potom mohli rozprávať o kvalitných a nekvalitných dielach.
Možno práve vďaka nevidiacim zistíte, čo zostane z predstavenia, keď divákovi odpadne vizuálna zložka, ako dielo funguje?
Pochopiteľne. Najzaujímavejšie sa mi zdalo, keď som robil inscenáciu Budete mať luft! (o masakre v Pobedime), kde sa veľa pracovalo s projekciami fotografií cez meotar, nápismi a citáciami, čiže informácie neprichádzali len zvukovo, ale aj vizuálne, polhodinu pred predstavením som si nevidiacich zobral a vysvetlil im, čo ich čaká. Aby chápali, že herci budú striedať postavy a za nimi sa len zmení názov postavy. Ich spätná väzba bola pre mňa veľmi obohacujúca.
