Peter Kozák je slabozraký herec pôsobiaci v Bratislave. S divadlom začínal v Prešove, kde účinkoval v Študentskom divadle Prešovskej univerzity a spolupracoval aj s Divadlom Viola. Po presune do Bratislavy sa pridal k anglickému improvizačnému divadlu Funnylicious. Dnes pôsobí v divadle Ľahostajňa a jeho domovskou scénou je divadlo Zrakáč, s ktorým, a vďaka ktorému momentálne pôsobí ako hosť aj v Činohre Slovenského národného divadla v inscenácii Bezočivec. Popri divadle sa venuje marketingu a externe študuje masmediálnu komunikáciu na FMK UCM v Trnave. Osvetu o rozmanitosti života so zrakovou vadou robí aj prostredníctvom profilu Vidím ale nevidím na sociálnych sieťach.

Zuzana Hrebičíková je principálkou súboru Divadlo Zrakáč, ktorý spája nevidiacich, slabozrakých a vidiacich tvorcov. Ako herečka a principálka sa podieľa na tvorbe inscenácií, ktoré búrajú bariéry v umení a dokazujú, že zrak nie je pre divadelnú tvorbu nevyhnutný. Pod jej vedením sa divadlo Zrakáč etablovalo ako významný hráč na slovenskej divadelnej scéne. Ich inscenácie, ako napríklad Ste medzinami, Čaj u pána senátora či Zvieracia farma, získali uznanie nielen na domácej scéne. Pôsobia v Modrom salóne SND, v ktorom spolu s Emíliou Vášáryovou, Jánom Gallovičom či Gregorom Hološkom ohromujú diávov. Nutné je tiež spomenúť, že získali Novinársku cenu za podcast Zracast, ktorý savenuje témam integrácie nevidiacich v spoločnosti.

Mojou veľkou vášňou je hra na klavíri, ktorou ako pianista už dlhé roky prinášam radosť ľuďom na svadbách, oslavách či rôznych eventoch na celom Slovensku.

V divadle Zrakáč som sa ocitol len krátko po jeho založení. Momentálne som v súbore jediným hercom, ktorý absolvoval všetky doterajšie predstavenia. V aktuálnej hre Čaj u pána senátora účinkujem v úlohe Baltazára Slivku, majiteľa pohrebného ústavu, ktorý to dotiahne až do vysokej politiky.

Divadlo je pre mňa zdrojom nevyčerpateľnej zábavy, ale aj radosti z vydarených predstavení, ktoré ľudí pobavia a sú pre nich pridanou hodnotou.

Postavy:

• otec Capulet (Rómeo a Júlia 2010, rok 2010)
• sedliak – drevorubač (Študentove šibalstvá, rok 2012)
• kaderník Otto (Jubileum, rok 2014)
• manžel, klavirista (Vzťahovačky, rok 2016)
• figurant, klavirista (Ste medzi nami, rok 2019)
• Baltazár Slivka (Čaj u pána senátora, rok 2022)
• autor hudby (Nie je to tak, ako to vyzerá, rok 2023)

Do sveta divadla ma priviedol náš zakladateľ Pepo Pražmari – bolo to po skončení vysokej školy a po niekoľkých rokoch práce v zahraničí, keď som opäť pocítil starú známu túžbu objavovať. Tá ma sprevádza už od detstva, keď som cez skauting objavil čaro dobrodružstva a trochu tajomný pohľad na život.

A tak som sa postupne dostal až na divadelné javisko. Ako by povedal Julius Satinský: „Kto sa veľmi nadchýna, príliš dlho skapína.“ Ja sa teda snažím nadchýnať  a zatiaľ ma najviac baví objavovať a nazerať na svet optikou divadla Zrakáč.

Ahoj,

Som Ján-či.(?)
Manžel, otec, kamarát ..... V pracovnom živote len taký ťukajúci do klávesnice.
Nikdy som si nemyslel, že budem niekedy hrať v divadle. Ani mi to len nenapadlo. A aj napriek tomu som sa k tomu dostal. To všetko vďaka Marekovi H., od ktorého sa mi dostalo pozvania. A tak som tu. Už nejaký ten rok. Je to skvelé. Nad všetky moje očakávania. Divadlo mi dáva možnosť spoznávať krásy tohto umenia. Či už ako hotového diela ale aj procesu prípravy inscenácií. Je to úplne iný svet než som poznal doteraz. A to so skvelými, šikovnými, láskavými a veľmi zábavnými ľuďmi. Obzvlášť musím spomenúť režisérov a ich obrovskú trpezlivosť, za ktorú ich obdivujem.

Moje obľúbené jedlo?

Cesnačka, bryndzové halušky, mlieko, palacinky s nutelou a ovocím, káva. V tomto poradí.

Obľúbený spôsob prepravy?

Vlaky.

Obľúbená časť dňa?

Rána.

Ideálny oddych?

Pohyb.

Pre viac otázok ma neváhajte kontaktovať 😉

Som Kristína. Môjmu srdcu je blízke spoznávanie detského sveta, psychológia, rozhlasové hry, rozprávky, latinskoamerické rytmy, prechádzky, rozhovory, vône, Španielsko a mnohé ďalšie oblasti.  V mojom profesijnom živote pracujem ako špeciálna pedagogička. Učím na základnej škole pre deti a žiakov so zrakovým postihnutím. Zameriavam sa najmä na rozvoj hmatu, sluchu, zachovaných zvyškov zraku a iných kompenzačných mechanizmov.

Povedala by som, že k divadlu som sa dostala náhodou, ale nie je to tak 😊. V skutočnosti vnímam, že tento druh umenia ma priťahoval už dlhšie. Od základnej školy som rada navštevovala rôzne divadelné predstavenia a čím som bola staršia tým viac som si uvedomovala, že milujem tie rôznorodé emócie a myšlienky, ktoré vo mne divadelné predstavenia zanechávajú. Posledné roky tiež pociťujem túžbu rozvíjať svoj rečový prejav a nejakým osobitným spôsobom ma baví vychádzať zo svojej komfortnej zóny a vystupovať pred inými ľuďmi. Prvky divadelnej dramatizácie využívam aj vo svojej špeciálnopedagogickej praxi s deťmi.  A tieto pohnútky ma vedome/nevedome priviedli k divadlu 😊.

Divadlo Zrakáč evidujem odkedy som prišla pracovať do Bratislavy, ale keďže som introvertnejšia, trvalo dlhšie kým som zistila, že aj ja by som chcela byť súčasťou tohto divadelného zoskupenia 😊. Hoci som v Zrakáči krátko, baví ma táto kreatívna činnosť, naberám obrovské inšpirácie, teším sa zo spoločných stretnutí v divadelnom kolektíve a vnímam silu komunity ľudí, s ktorými si môžeme navzájom zdieľať podobné okolnosti života.

Som špeciálny pedagóg, univerzitný pedagóg a riaditeľ ŠCPP v Bratislave. Divadlo mi dáva možnosť prežiť životy a emócie iných postáv a dostať sa do situácií, do ktorých sa bežne nedostávam. Moje okolie o mne zvykne hovoriť, že som gurmán - asi na tom niečo bude. Rád varím a ešte radšej hostím mojim jedlom ostatných.

Vyštudoval som históriu, učím na škole pre slabozrakých a nevidiacich. Divadlo Zrakáč je pre mňa zmysluplné trávenie voľného času, je to veľká zábava. Divadlo je aj zodpovednosť  a zmysel pre prácu  v kolektíve. Získal som veľa priateľov. Teším sa na každé predstavenie.